S manželom radi cestujeme a objavujeme kultúrne a prírodné krásy Európy. Naše cestovateľské zážitky môžu byť inšpiráciou pre tých, ktorí uprednostňujú cestovanie vlastným autom, najradšej si hľadajú ubytovanie priamo (bez cestovných agentúr - len mejlovaním s ubytovateľmi) a sú radi v kontakte s domácimi obyvateľmi.
Mňa fascinuje Normandia a Bretónsko s prílivmi a odlivmi, ktoré dosahujú pri Mont-Saint- Michel až štrnásť metrov. Fascinujú ma západy slnka nad Atlantikom, ktoré najradšej pozorujem z Finistère . Manžel rád fotografuje toskánsku zvlnenú krajinu, obaja obdivujeme monumentalitu Dolomitov a obdivujeme krásu stredovekých miest Toskánska a Umbrie. Ivove fotografie dopĺňajú moje zápisky z ciest do roku 2012. Pretože nie vždy fotografoval to, čo som pri opisovaní našich ciest potrebovala, musela som sa naučiť základom fotografovania ja. K šesťdesiatke som dostala môj prvý fotoaparát a do textov som začala vkladať predovšetkým vlastné zábery.
V roku 2017 som zmenila formát zápiskov z ciest. Prevažujú v nich fotografie, ktoré dopĺňam informatívnymi textami. Všadeprítomný zošit so somárskymi ušami, ktorý bol súčasťou našich ciest, som definitívne zamenila za fotoaparát. Ten sa stal mojím denníkom s množstvom záberov.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sme sa túlali predovšetkým po Slovensku a Čechách. Na mnohé miesta, ktoré sme si vtedy obľúbili, sa aj dnes radi vraciame.
Od roku 2004 do roku 2018 som opísala osemnásť našich ciest po Čechách, Taliansku a Francúzsku. Nájdete ich na stránke https://k28.org/danusa/.
V cestách z rokov 2017 (Bretónsko a Normandia) a 2018 (Toskánsko a Dolomity) prevládajú fotografie. Texty som podstatne skrátila. Priznám sa, že z lenivosti. Fotoaparát som začala brať ako denník a zošit s poznámkami začal zostávať čím ďalej, tým prázdnejší. V roku 2019 som mala zdravotnú pauzu a potom nastúpilo obdobie covidových opatrení, počas ktorých sme chodili na prechádzky. Vznikli zápisky plné fotografií Ďalej plynie čas (2020/2021) a o rok neskôr album Park v Topoľčiankach - farebné impresie.
V roku 2022 sme sa túlali len po našom okolí, ale koncom roka som si začala hovoriť, že v roku 2023 by som mala začať plniť darčeky, ktoré som pre Iva naplánovala na rok 2019. Samozrejme pre neho. Malo to byť Taliansko - takže to bude Taliansko. A bolo to Toskánsko v Taliansku.
Rok 2024 sme si predovšetkým užili Marinu Liptov, ktorú sme lepšie spoznali vo februári 2023. A v auguste sme sa na pár dní opäť vrátili do Borovnej na Vysočine.
Stále sa s manželom tešíme na to, že čas cestovania, poznávania (alebo znovupoznávania) a získavania nových skúseností ešte zažijeme. Keď nie v cudzine, tak aspoň u nás doma. Veď ďalej plynie čas.