Ďalej plynie čas (2020-2021)

28. 4. 2020 – 30. 3. 2021 

A dál plyne čas, hudba zazní někde v nás ...... snad se jednou budem zas klidně smát, a tak si dál plyne čas ... Túto časť textu som "ukradla" folkovej skupine Klíč, keď som hľadala vhodný názov pre fotoknihu. Do fotoknihy som vložila zábery, ktoré nám pomáhali a pomáhajú zvládnuť obdobie od marca 2020. Takmer všetky sú robené ajfónmi, s čím je - najmä v mojom prípade, nespokojná moja polovička. Pravidelne sa ma pýta: "Prečo so sebou nenosíš fotoaparát?" "Takto to mám jednoduchšie a pohotovejšie." Musím však uznať, že kvalitnejšie zábery z nášho okolia sú z jeho fotoaparátu.

Zábery sme si vymieňali s našimi mladými. Kordíčania fotografovali, čo je nové v Kordíkoch, kde sa túlajú na nohách, bicykloch, člnoch alebo lyžiach. My sme im zas posielali fotografické informácie z nášho života na Zlatomoravecku. V priebehu roka sme sa stretli len párkrát, takže sme boli radi, keď sme o sebe vedeli aspoň vďaka výdobytkom techniky.

My - Zlatomoravčania - sme strávili obdobie od marca 2020 do marca 2021 väčšinou doma. Len cez leto sme sa presťahovali do chalupy vo Veľkých Vozokanoch, takže sme zopárkrát vyšli k jazeru. No a v jeseni a cez zimu sme sa chodili poprechádzať do topoľčianskeho parku.

Nad veľkovozokanským jazerom boli v prvej polovici roka 2020 žlté, voňavé polia.

Hrádza jazera je príjemným miestom na prechádzku a preto som sa po nej dosť často túlala. Mala som viac - menej istotu, že na nej veľa ľudí nestretnem. Rybári majú svoje lovištia v zákutiach pod stromami, ktoré z oboch strán lemujú vodnú nádrž.

Počas leta sme sme sa viac-menej presťahovali do chalupy vo Veľkých Vozokanoch. Je to Ivov rodičovský dom a jeho múry oveľa lepšie chránia pred letnými horúčavami ako múry nášho bytu v paneláku. A má ešte aj tú výhodu, že má nielen veľký dvor, ale aj záhradu a mačky, ktoré si nás na leto adoptujú.

Náš letný dom s Ivovými pravidelnými výjazdmi do bytu a na nákupy v štýle "z mesta do dediny". 

Vozokanské zátišia.

S prichádzajúcou jeseňou sme sa presťahovali späť domov a začali sme hľadať, kam by sme mohli ísť do prírody, ktorá by nebola premnožená ľuďmi. Na chvíľku sme taký kúsok našli vedľa cesty zo Skýcova do Veľkých Uheriec. 

Potom sme ale zistili, že najpohodlnejšie sú pre nás prechádzky v topoľčianskom parku. Už zdiaľky môžeme vidieť, ktorý chodník je prázdny, alebo kde je aspoň čo najmenej ľudí.

Atmosféra topoľčianskeho parku je neskutočne premenlivá. Nemusí to byť spôsobené len zmenou ročného obdobia. Stačí zmena svetla, počasia, ale aj osobnej nálady. Vždy sme si našli nové miesta, ktoré nás niečím zaujali.

Konárikové pavučiny.

Od zámku vedie hlavná a najširšia aleja, ktorú lemujú červené buky-

Okolie zámockého kúpaliska strážia staré smreky, pomedzi ktoré vedie spleť schodíkov.

Jeseň v topoľčianskom parku prešla do prvej ukážky zimy. Ja som sa ešte prešla pozrieť na najmohutnejší a najčarodejníkovejší platan v topoľčianskom parku.

Od marca 2020 do marca 2021 by sa naše stretnutia s našimi mladými dali zrátať na prstoch dvoch rúk. Niekedy sme prišli do Kordíkov a niekedy prišli naši za nami do Veľkých Vozokán. 

Medzi Kordíkmi a Zlatými Moravcami, prípadne Veľkými Vozokanmi bola v tomto čase nielen horúca linka z našich takmer každodenných hovorov, ale aj záberov, ktoré sme si navzájom posielali. Vďaka tomu sme vedeli, ako sa mení kordícka krajina. Prešla jar, leto, jeseň, zima. A opäť sa začala vracať jar. Rozhodne však oveľa neskôr ako na Zlatomoravecku.

Od jari do jesene počuť priamo z terasy našich mladých zvončeky ovečiek.

Kordícke lesy majú svoje čaro. Pri takýchto záberoch si hovorím, že Kordíky sú tá najkrajšia dedina na Slovensku. Majú všetko - výhľady, zelené lúky, skrývajú sa pod kopcami. Ale aj tam sa lúky zmenšujú a stavia sa čoraz viac domov.

Kordíčania majú lesné prechádzky nielen v zdravom, ale aj v rozprávkovom prostredí.

Pozdravy z Kordíkov. My sme toľko snehu nemali.

Kordícky novoročný pozdrav - Agátka, Peťo, Ninka, Kika a Lotka.

Keďže nemáme sneh, tak takto sme ja a Ivo zaželali našim mladým šťastný nový rok 2021. Dúfajme, že bude voľnejší ako veľká časť  končiaceho sa roka 2020.

Nemôžeme síce cestovať, ale aj tak môžeme prežiť pekný čas. Hlavne, keď zaznie hudba v nás a zas sa budeme spolu všetci smiať. A zas sa budeme môcť objať.