Alabastrové pobrežie (júl 2017)

1. - 9. 7. 2017

Alabastrové pobrežie sa ťahá z Pays de Caux (z Havre až do Dieppe) a z Petit Caux (z Dieppe až do Tréportu) na dĺžke asi 12 kilometrov. Belostné skalné útesy, ktoré dali pobrežiu meno, sú vysoké na niektorých miestach až 120 metrov a vytvárajú svetovo unikátnu krajinu. Na mnohých miestach sú ale veľmi nebezpečné, pretože prírodné podmienky - slnko, dážď, mráz, vietor, ... zapríčiňujú aj niekedy ťažko predvídateľný zosuv.

V sobotu 1. júla 2017 sme sa presúvali z Bretónska do Normandie cez Pont Normandie, ktorý vedie ponad ústie Seiny. O siedmej sme vchádzali do Varengeville-sur-Mer. Cestu do Les six hêtres sme si od vlani veľmi dobre pamätali. Naša domáca, pani Ann Drummond, u ktorej sme bývali aj v roku 2016, nás už očakávala.

O desiatej večer sme išli na pláž Vasterival. More sa od brehu vzďaľovalo. Bolo uprostred odlivu.Túto pláž sme objavili v roku 2014, keď sme prechádzali cez malú dedinku Varengeville-sur-Mer. Už vtedy sme si povedali, že sem sa chceme vrátiť.

Na Alabastrovom pobreží bol západ o štvrť hodinu skôr ako na polostrove Crozon. Nám sa slnko schovalo v oblakoch nad Lamanšským prielivom.

O pol jedenástej sme sa rozhodli vrátiť z pláže Vasterival do nášho dovolenkového domčeka Les six hêtres (šesť dubov).

V nedeľu 2. júla 2017 sme sa prebudili do sivého rána. Pri pláži Pourville sme zaparkovali o jednej popoludní. O štyridsať minút mal byť maximálny odliv, takže more bolo od brehu pomerne ďaleko. Ale ani vzdialenosť od brehu k vode, ani zima a ani mrholenie neodrádzalo kitesurfistov. Pre nich bol dôležitý vietor.

Hoci nebolo najpríjemnejšie počasie, vo vode bolo v nedeľu popoludní dosť otužilcov. Nielen kitesurfistov, ale aj surfistov. Najmenej bolo plavcov. Všetci boli poobliekaní v neoprénových oblekoch, ktoré ich aspoň trochu chránili pred zimou.

Prvýkrát sme videli, že v čase blížiaceho sa najväčšieho odlivu zišiel z nábrežia na pláž Pourville koč ťahaný dvoma koňmi. Okrem kočiša v ňom sedeli ešte dve ženy. Mojím 24 násobným zoomom som ho sledovala až po pláž Petit Ailly, kde vyšiel na breh vo Varengeville-sur-Mer. Pozdĺž celého pobrežia bolo vidieť množstvo ľudí prechádzajúcich sa po mokrom piesku. Väčšina z nich v úctivej vzdialenosti od útesov. Od našej domácej Ann sme sa dozvedeli, že v marci 2017 sa opäť zrútil pomerne veľký kus pobrežia. Obrovské padajúce balvany zasypali starého rybára.

Z pourvillskej pláže vidieť až po prístav v Dieppe, ktorý cez deň víta všetky plavidlá majákom so zelenou kupolou a v noci svetelnou signalizáciou.

V Pourville-sur-Mer bolo prvú júlovú nedeľu len 18 stupňov. Ale domáci sú podľa všetkého na takúto nízku teplotu, vietor, mrholenie a časté zmeny počasia zvyknutí. Túto cyklistku sme len pár minút predtým videli plávať vo vodách Lamanšského prielivu. Od roku 2017 dosť často sledujem webcameru na pourvillskej pláži a takmer každý deň sa skupina starších ľudí stretáva na nábreží, ktorí si chodia zaplávať. Na rukách i nohách (niektorí aj na hlavách) majú neoprénovú ochranu, ktorá ich aspoň trošku chráni pred studenou vodou, ktorá má často teplotu aj pod 10 stupňov celzia.

pokračovanie pripravujem